Čas je zvláštny fenomén. Čas, je dôležitá veličina pre prvé sedemročie, ale patrí do sveta dospelých, do sveta vychovávateľov, ktorý dieťa sprevádzajú. Mať pravidelný plynúci zmysluplne naplnený čas, je dôležité pre každodenný život, každého z nás, v každom veku. My dospelí to dokážeme sami, deti potrebujú od nás vedenie. Ale nie vysvetľovaním, lež konaním.
Náš deň v škôlke je vždy naplnený zmysluplnou prácou konajúceho dospelého. Plynutie týchto činností dospelého pomáha dieťaťu uchopovať deň, plynúť v ňom, bez vedomia času ako veličiny.

gr. slovo rytmos - tok, prúd

To čo mi nazývame v našej škôlke rytmus je prirodzeným detským svetom.
Je to pre nich prirodzená potreba. V rytme, ktorý sa neustále opakuje,ktorý tvoríme my vychovávatelia majú možnosť zažívať istotu, dôveru, bezpečie.
Jednotky času sú pre dieťa nepotrebné v prvom sedemročí. Pojem času ako veličiny je pre nich ešte veľmi ťažko uchopiteľný. Predčasné informácie o čase, predčasné vedomosti môžu u dieťaťa vyvolávať strach a vyťahujú ho z jeho vlastnej prirodzenosti – zo snového vedomia.

Čas pre dieťa je plynutie dospelej osoby,ktorá ho sprevádza. Dieťa žije v časových procesoch medzi kľudom a pohybom. Preto v našej škôlke akoby čas nebol. Nie sú pre nás dôležité presné časové začatia a ukončenia činnosti. Dôležité je pre nás plynutie z činnosti do činnosti, ktoré prirodzene na seba naväzujú, majú medzi sebou prepojenie, sú spolusúvisiace majú zmysel. Čas je ale iba v mysli nás dospelých. Narábame s ním tak, aby v ňom dieťa spokojne mohlo plynúť. V takomto rytme plynieme, prúdime.

Je to ako zážitok opakovaného v prírode: striedanie dňa a noci, striedanie ročných období, plynutie vĺn na mori, striedanie nádychu a výdychu.