Adaptácia je postupné začleňovanie do kolektívu, postupné budovanie dôvery, istoty,vzťahu. Niekedy sa to nazýva aj socializácia, ale vo waldorfskej pedagogike to vnímame v prvom rade ako budovanie vzťahu. Cudzí ľudia sa stretnú a postupne, pomaly si vytvárajú k sebe cestu, formujú si priestor medzi sebou, v ktorom môže začať rásť vzťah.

A preto sú chvíle adaptácie tak veľmi dôležité. Tento začiatok, dá sa povedať, je najdôležitejší.
Od jeho priebehu závisí potom viac menej celé obdobie pobytu dieťaťa v škôlke. Dieťa sa takto najprirodzenejším spôsobom zoznamuje s novým prostredím, s novými ľuďmi, získava istotu a pocit, že je v škôlke v bezpečí.
Aj keby sme 1000x slovne dieťaťu vysvetľovali, ako to v škôlke bude, čo ho tam čaká, že nemusí mať obavy, vysvetľovaním ťažko dieťa uchopí realitu. Potrebuje ju niekoľkokrát zažiť. Pomalým pozorovaním, akoby ochutnávaním rovnakosti, sa dieťa môže postupne uvolniť a otvoriť.
Veta: „U nás je to tak.“, je silnou istotou pre malé dieťa. A ak nastane spolucítenie a spolu-konanie medzi nami vychovávateľkami a vami rodičmi, tak spoločne pre dieťa konáme to najlepšie.

Prakticky to vyzerá takto:

Ak sa vy rodičia rozhodnete pre našu škôlku, jedným z krokov na našej spoločnej ceste je adaptácia. Je to čas, počas ktorého budete prítomní v škôlke spolu s dieťaťom. Po dohode s nami vychovávateľkami z danej triedy, kde vaše dieťa bude chodiť, vám bude pridelený termín na adaptáciu. Dieťa spolu s vami rodičmi navštevuje našu škôlku dva mesiace pred tým, než nastúpi do kolektívu samé. Zo začiatku prídete k nám na hodinu, potom napr. na 2 hodiny, až postupne zažijete spolu so svojim dieťaťom u nás celý deň.
Viac o pravidlách adaptácie sa dočítate tu.

Počas priebehu adaptácie si dieťatko zažije aj situáciu, že vy - rodič na chvíľu odíde a že sa aj o chvíľu vrátite. Takto potom v deň samostatného nástupu nie je už pre neho situácia nová a nebezpečná.

Rodič je teda zo začiatku adaptácie prítomný v triede, pozoruje svoje dieťa, priebeh činnosti v triede, vykonáva malé pomocné práce, zapája sa do činností a po istom čase príde už spomínaná chvíľa, keď necháva dieťa s vychovávateľkou a odchádza.
Ale postupujeme vždy individuálne a veľmi citlivo, vychádzajúc z potrieb konkrétneho dieťaťa a kolektívu. Našou snahou je, aby sa rodič a vychovávateľky dohodli na spoločnom postupe. Rodič odchádza z triedy až vtedy, keď obe strany /vychovávateľ a rodič/ vidia, že dieťa je s prostredím a ľuďmi v ňom zoznámené a cíti sa v bezpečí.

Pri adaptácií vaše dieťa s vašou pomocou postupne získa dôveru v nás. A potom nastane deň, keď spokojne zostane v škôlke s nami samo. Lebo už zažilo chvíle u nás v škôlke a teda vie, čo ho čaká, vie, že to čo my dospelí povieme, dodržíme a aj sa to tak stane. A s tým je spojené aj to, že už má vžité, že spokojne môže tu v škôlke ostať a vy sa vrátite - prídete po neho. Dieťaťu vždy hovoríme skutočnosť.

No niekedy i napriek dohode dospelých, odísť pre rodiča nie je vždy jednoduché. Sú aj takí rodičia, ktorí neunesú vidieť alebo počuť svoje dieťa plakať a nevedia odísť od dieťaťa. Tam je potom priestor na to, aby sme sa v spoločnom rozhovore s vami rodičmi mohli pozrieť na to, čo sa v danej chvíli deje. Pre takéto chvíle ponúkame v škôlke priestor na stretnutia a rozhovor.

Uvedomujeme si a vedome chceme, aby ste adaptáciou vášho dieťaťa vy rodičia spoznali nás vychovávateľky, našu škôlku, náš prístup k deťom. A tak mohli získať pocit: “Áno takúto škôlku chcem pre svoje dieťa.“ Počas obdobia adaptácie je teda ten pravý priestor na vaše otázky a myšlienky. Takže tiež aj tu ponúkame priestor pre komunikáciu, ale mimo triedy, mimo pedagogického procesu.  

Získanie obojstrannej dôvery medzi nami dospelými je veľmi dôležitým faktorom pre spokojnosť vášho dieťaťa.