Naša škôlka je malým miestom vo veľkom svete.
Akoby malá bodka.
Ako tá malá studnička v lese v tôni, ktorá je na prvý pohľad obyčajné, jednoduché miesto.
Je malým chráneným miestom,
Kde sa akoby na chvíľu svet zastaví a pritom je stále v pohybe.
Kde čas plynie, pokojne a pomaly, podľa slnka , mesiaca a hviezd.
V rytme nádychu a výdychu, či v rytme vĺn.

Kvapka s kvapkou stretajú sa a prameň má možnosť postupne rásť.
V bezpečnom prostredí môže vzniknúť prameň-studnička.
Tento malý svet sa po nahliadnutí doň postupne rozrastá.
Studňa - prameň nemá konca.
Je ako nekonečná studnica.

A tak aj každá detská /ľudská/ duša.
Aj to sú nekonečné studnice.
Aj ony sú najprv malým svetom.
Aj pre nich je dôležitý malý chránený priestor, aby mohli rásť.

S týmito myšlienkami tvoríme našu Studničku.
My dospelí, vychovávatelia, vytvárame takýto priestor a to nie len jeho fyzickú podobu, ale oveľa dôležitejšiu, jeho myšlienkovú tvár.

A tak vzniká malé chránené miesto dávajúce veľké možnosti, každej individualite podľa jej vlastných potrieb.
Detstvo potrebuje takýto malý chránený svet.
Presne tak, ako studnička tôňu v lese.

Je veľmi dôležité ochraňovať detstvo tak, ako studničku v lese.
Nech sa páči, vstúpte a objavujte veľký svet z malého miesta.
Nech sa aj váš svet stáva postupne väčším a obnovujúcim sa.